Medzinárodní vedci objavili pod východnou Antarktídou rozsiahly systém subglaciálnych panví, ktoré spolu tvoria tvar pripomínajúci vejár. Štruktúra, pomenovaná East Antarctic Fan-shaped Basin Province, sa nachádza pod viac ako tromi kilometrami ľadu a zahŕňa známe oblasti ako Wilkesovu panvu, Aurorovu panvu a oblasť jazera Vostok. Doteraz sa tieto panvy skúmali oddelene, no nová štúdia ich spojila do jedného geologického celku. Vedci vysvetľujú ich vznik procesom nazývaným distribučná rotačná extenzia – kôra sa rozťahovala z jedného bodu do strán, podobne ako sa otvárajú prsty ruky. Tento mechanizmus je jedným z najväčších známych prípadov rotačnej deformácie kontinentálnej kôry a súvisí s vývojom superkontinentu Gondwana.

Tvar podložia aktívne ovplyvňuje pohyb ľadu. Panvy riadia smer toku ľadovej hmoty, jej hromadenie a možné zrýchlenie, čo má význam pre stabilitu ľadového štítu v kontexte klimatických zmien. Výskumníci tiež použili model „odľahčenej topografie“, ktorý ukazuje, že po odstránení ľadu by sa povrch niektorých oblastí mohol zdvihnúť až o kilometer – efekt známy ako glaciálna izostázia. To svedčí o obrovskom tlaku, ktorý ľad dlhodobo vyvíja na zemskú kôru.

Zvlášť zaujímavé je prepojenie štruktúry s jazerom Vostok, izolovaným pod ľadom milióny rokov. Nový pohľad naznačuje, že pod ľadom môže existovať prepojená sieť kanálov, ktoré vedú vodu a živiny. Ak by sa teplá oceánska voda dostala do týchto panví, mohla by znižovať trenie medzi ľadom a podložím a zrýchľovať tok ľadu smerom k moru. Aj keď východná Antarktída bola považovaná za stabilnejšiu, tento objav ukazuje, že aj tu môže dôjsť k vnútorným mechanizmom destabilizácie.