Nová vedecká štúdia upozorňuje na mimoriadne vysoké napätie na tektonických zlomoch v južnej Kalifornii. Medzinárodný tím vedcov pod vedením geofyzičky Liliane Burkhardovej vytvoril trojrozmerný model, ktorý analyzuje približne tisíc rokov seizmickej aktivity. Na základe geologických dôkazov – vrátane sedimentov, rádiouhlíkového datovania a deformácií terénu – sa podarilo rekonštruovať, ako sa napätie hromadilo a uvoľňovalo v priebehu stáročí. Výsledky ukazujú, že úseky zlomov San Andreas a San Jacinto sú dnes zaťažené viac ako kedykoľvek počas sledovaného obdobia.

Zvlášť závažná je situácia v oblasti Cajon Pass severovýchodne od Los Angeles, kde sa oba zlomové systémy približujú a tvoria komplikovanú geologickú križovatku. Tá môže buď brániť, alebo naopak spustiť šírenie zemetrasenia medzi oba zlomy. Ak by k tomu došlo, mohlo by vzniknúť zemetrasenie oveľa väčšej energetickej sily ako typické udalosti obmedzené na jeden zlom.

Posledné veľké zemetrasenie v regióne, Fort Tejon v roku 1857, malo magnitúdu približne 7,9. Odvtedy sa tektonické dosky posunuli, ale energie sa uvoľnila len čiastočne. Dnešné modely preto naznačujú, že sa nachádzame v období zvýšeného rizika. Napriek tomu vedci zdôrazňujú, že zemetrasenia nie je možné spoľahlivo predpovedať – nové poznatky však pomáhajú lepšie pripraviť infraštruktúru, stavebné normy a záchranné zložky na možný scenár súčasnej aktivity oboch zlomov.